Môj bakelit, história
Bakelit
bakelit — fenolformaldehydová syntetická živica vyrábaná polykondenzáciou fenolu a formaldehydu. V minulosti sa používala na výrobu rádiových a telefónnych skriniek, stolových lámp ap.
Názov živice je odvodený od mena jej vynálezcu (1907) i prvého výrobcu L. H. Baekelanda. Ďalších vyše 50 obchodných názvov fenoplastov už popularitu pôvodného označenia nenadobudlo.
Bakelit [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-06-29]. Dostupné na internete
Výrobky s použitím bakelitu
Bakelit je použitý v mnohých výrobkoch, ktoré predstavujem v mojej zbierke.
Drevo a kov nahradil bakelit aj pri výrobe telefónov už v tridsiatych rokoch 20. storočia. Aj modernejšie prístroje (TESLA) v druhej polovici 20. storočia boli z bakelitu, než ho vytlačili iné plasty.
Bakelitové skrinky rádií často úspešne konkurovali dizajnom iným materiálom.
Z bakelitu boli aj rôzne ozdobné předměty - odznaky, reklamné darčeky, bižuterie, kancelářské a domáce potřeby a predovšetkým elektroinstalační materiál a súčiastky pre elektrotechniku všeobecně.
Predmety z bakelitu sú pre svoj osobitý dizajn a historický význam často vyhľadávanými zberateľskými predmetmi. Ďalšie z mojej zbierky ešte postupne predstavím aj na týchto stránkach.
Bakelitové svietidlá
Popis a podrobnosti budú doplnené dodatočne.
Detský projektor Diar
Moravská ústředna pro lidovou a uměleckou výrobu, závod 51 Brno 1958
Najstarší detský bakelitový diaprojektor na premietanie kreslených diapásov a rozprávok na kinofilme 35 mm.
